PRINCEZNINA PIESEŇ, Sivi Malá
PRINCEZNINA PIESEŇ
Vychovaná na dvore Kráľa
maličká, rástla, nádherná
Lutny, flauty, hostiny
a čas s Kráľom...
- - -
Divo vlasy letia okolo tváre
perlový dych sa prudko krúti
okolo bledých úst
už sú za mnou –
chytia ma
utečiem? neutečiem?
Princezná Kráľova cvála
na svojej kobyle lesom
Mladý cudzinec na slonovi náhli sa za ňou
Prečo mu uteká?! Prečo nepostojí?
Prenasleduje ju nesmiernymi diaľkami
Nič na ňu akosi
nepôsobí
ani jeho diadémy diamantov
na snedej pleti
ani zlatom pretkaná čabraka bieleho slona
ani rubínové rúcho...
Za nimi horda Beštií
mládenec dúfa, že mu pomôžu chytiť Princeznú
už keď sú tu
teda
hoci
...kde sa tu vzali?
a blížia sa
Dlhá naháňačka
spenená kobyla, krv v nozdrách
listy stromov, zelená tma, muchy, akoby celú večnosť také isté
a poloreálne
slnce už na horizonte
zdá sa akoby nič iné nejestvovalo
ale PRINCEZNÁ VIE
a celá jej bytosť tuší
že TAM... no... NIEKDE
neleží, lež vypína sa hrdo
pevnosť jej Kráľa.
Zodratými lýtkami tlačí kobylu do cvalu
spálenými dlaňami vedie oťaže
kolenami vyrovnáva potknutia svojho koňa
strmene už ani necíti na skrvavených chodidlách
a dúfa že už len sekundu
kúštik
zákrutu... a nadýchne sa...
Mladík je čoraz krutejší ku slonovi
obzerá sa za hordou beštií
sú celkom pri chvoste
ženú sa tiež za princeznou...
chce to plán...
využiť ich
a priniesť si princeznú domov
a tak to MUSÍ byť
vie, že mu srdce kričí po nej
a že iná nie je nebude
už bola raz takmer jeho
dva týždne v jeho háreme
keď ona stále len domov, domov
len na toho svojho Kráľa otca myslí
a mládencovi? uhýba mu pohľadom
koľko má tá rokov?!
Už neženiem! kričí celé telo
a unavené srdce padá na zem
kobyla si zastane, kľakne na kolená
a princezná na voňavej tráve
zdvihne pohľad –
oh láska jej srdca, ako sa rozbúši!
Velehrad!
týči sa pred jej zrakmi.
Hneď je vzduch v jej pľúcach späť
líce zrumenie, aspoň na chvíľu, a ruky
doráňané
zdvihnuté k Veži vystiera
tak ju nájde mladý cudzinec na bielom slonovi.
Beštie sa blížia
Mládenec chladne taktizuje
možno jej ublížia a možno nie
hlavne že ju získam
do zajatia, do otroctva s neposlušnicou!
Tak jej treba...
Beštia vpredu vystrelí pľuvne jed strachu princeznej do tváre
letiaci prízrak zhodí zúfalstvo
na kedysi ovenčené vlasy
Mládenec sa chladne prizerá.
–
A princezná len vystrie krk
oprie sa
kľakne si
a začne spievať
pieseň, ktorú počúvala od svojho
Kráľa otca
ICH pieseň
lebo VIE
už počula delové salvy
veľmi dávno ich počula
vyšli z hradieb Velehradu
a Beštie ich strelám neujdú
otázka času
otázka času.
a každú chvíľu –
beštie jej už chytajú lem dotrhaných šiat –
každú chvíľu PRÍDE.
Spieva zo všetkých síl.
Cudzinec len počúva a
niečo v srdci sa mu topí:
slovo piesne hruď jeho
mu čímsi teplým kropí;
a
spoza vlasov princeznej
slnko mu na tvár žiari
a
spoza toho paláca
– toto je Kráľ vari?
Ani vojsko, ani prápor,
ani biely mramor
len kráľovský hermelín:
tak na to má svoj názor...
keď však zbadal jeho tvár
zmizol každý svár
z mládencovho srdca...
Beštie ťahajú princezninu sukňu
ona však len spieva ďalej
a neumĺkne ani
keď sa Kráľ otec pridáva k nej
a jeho hlas a jeho kroky vpred
-a delová guľa dávno vystrelená práši zadné voje
a Beštie vpredu
posiela preč kráľovská pieseň
tá istá pieseň.
Slzy
radosti sa miešajú so slzami... čoho vlastne?
na mládencovej tvári
čosi ho predsa kvári...
Kráľ otec a princezná točia sa krásne
v nežnom tanci, ona sily nemá,
a on ju drží, nesie i vedie
akosi sa mladý princ dostal na kolená
a jeho tvár ubolená
zrkadlí jeho srdce zlomené:...
Takúto lásku som ja prenasledoval.
A keď svoje meno začuje zhora
zdvihne zrak a úsmev Kráľov
nad jeho tvárou
všetko ohrieva;
a princezná v Kráľovej náruči
zohne sa spieva
a šepká: „Vždy moje oči
teba milovali, a srdce moje
nezlákali tvoje voje
ani rubíny, ani paláce,
ale len ty...
Preto som ťa pozvať chcela
domov, k nám domov
by sme spolu kraľovali
my dvaja s Kráľom otcom našich dvorov...“
A Kráľova láska dodáva:
„Zlé môže byť preč
a každá dobrá reč
i skutok tvoj sa rozhojní
ak prijmeš
moje odpustenie
a moju priazeň v pokoji.
Viem, prečo ti slzy tečú...
a vedz, že pre teba
poslal som svoju malú slečnu...“
A mladý princ zanechal
vzdialené ukrutné otrokárske kráľovstvá
a pod krídlami otcovstva
Kráľovho
oddane láskou kraľoval s princeznou mladou...
A vedel, že pod Kráľa otca vládou
našiel miesto kde všetkého je dosť
a nevládne moc, lež láska a radosť.