Láska
Láska je ako tieň, ktorý prezrádza nepoznané taje. Láska je, keď vás človek má rád takých akých ste a bez nejakých okolkov vám povie, čo si o vás myslí. Nemusí vedieť všetko, ale zároveň vie, čo potrebuje a vie vám to vysvetliť. Myslí na vás v jednom kuse a nevie na vás zabudnúť. Láska to je to slovo, ktoré predstavuje neskutočné množstvo vecí, čo sa vám stávajú s druhým človekom, opačným pohlavím. Máte pocit letu vzduchom, keď sa držíte za ruku. Je ako kameňom v šírom oceáne, o ktorý sa môžete oprieť a viete, že ste v bezpečí.
Odkiaľ sa vzala láska? To je dobrá a zložitá otázka zároveň. Človek vyskúmal množstvo vecí, ale na túto akoby zabudol, alebo sa mu zdalo ťažšie než to naozaj je. Stačí otvoriť jednu knihu a o láske viete naozaj všetko. Je to ten cit, ktorý vám dá pocit bezpečia, istoty a zároveň neustáleho boja za spravodlivosť. O akej knihe to hovorím? O Biblii. Je to kniha, ktorá je napísaná mnohými ľuďmi, ale za pomoci Boha. Nikto nevie prečo si Boh vybral za planétu Zem. Prečo stvoril človeka, prečo mu dal zem, nebo, hviezdy, vodu, zvieratá, domov. Povedala by som, že to bol a aj je Boží zámer, Boží plán. Ktosi hovoril o tom, že Boh má s každým z nás plán sám osve. Predstavte si tú hlavu plnú plánov, veď je nás tu skoro cez 7 miliárd ľudí. To nezabezpečí žiaden počítač. Ale vráťme sa späť k láske. Čo to vlastne je? Jedinú lásku, čo poznáte je láska medzi mužom a ženou. Alebo je to tá prvá, čo vám príde na rozum hneď.
V Biblii sa slovo „láska“ používa veľmi veľa krát. No, chápeme ju tak ako to má byť? Mám dojem, že nie. chápeme ju len ako povrchový cit, ktorý máme každý a zažívame ho neustále. Láska v Božom pomyslení je niečo viac. Je to prostredie, ktoré vám dáva život, ľudia, ktorí sa o vás boja a zároveň vás povzbudzujú k tomu, čo chcete dosiahnuť. Nie je to povrchové. Je to čosi viac. Chápete? Nikdy nikomu Boh neublížil. Dokonca sem poslal samého seba. Je to možné? Áno, je. Bol Kristus, ktorého priviedla na svet jeho mama. Je to človek a Boh zároveň, o ktorom vznikol celý príbeh o Jeruzaleme, maštali a jasliach, kde ležalo malé dieťatko. Takúto veľkú lásku má náš Boh. Je to úžasné, keď sa zamyslíte nad tým, čo všetko Boh vykonal na Zemi počas života Krista. Dokonca dopustil to, aby Kristus zomrel na Golgote, aby vstal z mŕtvych a tým nás vykúpil z hriechu. Toto je tá pravá láska.
Láska nie je len povrch, ktorý môžete natrieť maslom, alebo masťou a potom zjesť. Nie je to chlieb a ani iné pečivo, ktoré viet e zjesť na počkanie. Je to čosi viac. Predstavte si, že sa vám narodí malé dieťa, ktoré je vaše prvorodené, neviete čo keď plače, smeje sa, alebo kaká, spí – temer nič. Viete, ale jedno, že vo vašom srdci je neskutočne veľa lásky, ktorú ste tomu malému človiečikovi ochotný dať. Predsa len je to vaša krv. Vaše dieťa, ktoré ste tak dlho očakávali. Teraz je tu. Potom k vám príde niekto zo sociálneho úradu a vezme vám ho so slovami: „Nie ste dobrý rodič. Nezaslúžite si toto dieťa.“ A váš sen je mimo. Akoby padol domček z karát jediným sfúknutím. Ale napriek tomu máte silu bojovať, hoci je to veľmi ťažké. Presne toto je to obrazom toho, ako vieme skutočne milovať a odovzdávať to, čo cítime svojmu okoliu.
K tomu Boh to spravil Boh poslal anjela, ktorý zvestoval Jozefovi, že sa mu narodí syn, ktorý bude Božím synom. Predstavte si nadšenie Jozefovo z toho malého synčeka. Neskutočná radosť. A potom pocit neskutočného šťastia, keď sa narodil, hoci by ste mu priali asi nemocnicu s najväčšími a najdrahšími prístrojmi, aby sa mu nič nestalo. Napriek všetkému Boh sa postaral, aby sa narodil, aby sa z Neho stal muž a zároveň mal Jeho krv. A potom, po dlhých rokoch, hľadania, hovorenia Božích prikázaní a zároveň Jeho vôle, ho jeho ľud „odprevadil“ k pilátovi, kde ho vymenili za obyčajného zločinca. Hoci bol Ježiš pripravený na to čo príde, veľmi ho to bolelo. To sa stalo predtým, než išiel na Golgotu. Vo väzení ho ponižovali, hádzali mu na hlavu korunu. Potom mu dali na chrbát jeho kríž a spolu s ďalšími väzňami sa vybrali na Golgotu, kde ho ukrižovali. Napriek všetkému povedal Otcovi, nech nám ľuďom odpustí všetko, čo sme spáchali. Nepripadá vám to úžasné? Mne, áno. Je to ten najväčší prejav lásky, akého je človek schopný. Obetovať sa za ostatných, dať ruku do ohňa za svojich milovaných.
TOTO JE TÁ PRAVÁ LÁSKA, ktorú máme stretávať každý deň. Nie to, čo je jej náhradou. Je to len fraška, ktorú hráme, aby sme sa cítili milovaný. Nie nadarmo bolo povedané: Miluj svojich nepriateľov.
Sám Matúš, jeden z autorov evanjelií hovorí:
„Milujte svojich nepriateľov; dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú; čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú a prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo svojmu slncu velí vychádzať na zlých aj na dobrých a dáva dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ (Matúš 5:44-45)
Je to jedno z najťažších možností, ktoré vám bol dal.
K ďalším pekným prirovnania lásky, ktoré nájdete v Svätom Božom Písme, je verš z knihy Prísloví:
„Lepší pokrm zo zeliny, kde je láska, ako vykŕmený vôl a s ním nenávisť.“ (Príslovia 15:17)
To vám utvorí myšlienky na správnej vlnovej dĺžke.